Dnes som vo Facebooku objavil clánok s bulvárnym nadpisom „RUSKÝ PROFESOR: CUKROVKA A RAKOVINA JSOU VYMYŠLENÉ NEMOCI A DAJÍ SE LÉČIT„. Pán profesor tvrdí, že dôvodom týchto chorob je spôsob, akým sa staráme o svoje telo a ako ho zanášame odpadom. Článok však sám osebe nie je dôvodom, prečo píšem tento blog 🙂
Pod článkom sa totiž spustila lavína negatívnych komentov a striktných odmietnutí. Priatelia, je jednoduché niekoho označiť za blba, idiota, naivku či kreténa. No tým iba dokazujeme, že rozmýšľame stereotypne. Akonáhle niečo nezapadá do škatuľky, ktorú nosíme v hlave a ktorú nám tam vytvorilo okolie (médiá, učitelia, priatelia, skúsenosť, čokoľvek…), automaticky to nie je pravda. Aspoň v našom svete, ktorý naivne pokladáme za jediný správny.
Propaganda a stratégie jej tvorcov
Existuje zopár stratégií, ktoré fungujú. Napríklad bežný väčšinový človek je uspôsobený tak, akákoľvek informácia, ktorá vstupuje do jeho mysle, je pokladaná za pravdu, pokiaľ neodporuje iným informáciám, ktoré už v mysli sú. Iba mizivé percento pokladá informáciu na vstupe automaticky za lož a tu sa dá skôr hovoriť o deviácii 🙂
Pokiaľ sa nejaká informácia, hoci najprv prijímaná ako lož, opakuje dostatočne dlho, začne byť vnímaná najprv neutrálne (hlodá v nás červíček pochybností) a nakoniec ju prijmeme ako pravdu. Už naši prarodičia hovorili, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou.
S predchádzajúcim uzko súvisí aj sila, s akou sa informácia k nám dostáva. Mediálci hovoria o share of voice. Ak dostatočne dlho a dostatočne silne kričím, nakoniec mi uveria.
Človek nedokáže vedome spracovať v jednom okamihu dve informácie. Toto využíva hlavne krízové PR, ktoré zastiera skutočný problém tým umelým, vyfabrikovaným.
Tieto stratégie v nás prebúdzajú základný pud prijať väčšinový názor a ísť s hlavným prúdom. Vďaka nim funguje reklama. Mediálne agentúry presne vyrátajú, kedy je váš odkaz cieľovej skupine efektívny. Kreatívci sa zasa snažia rôznymi spôsobmi ovplyvniť vaše filtre v hlave, aby ste informáciu nevyhodnotili ako lož. Sociálne siete vás presvedčia, že toto chce väčšina a preto je to dobré.
Pokiaľ sa tieto stratégie udržujú iba v oblasti marketingu a reklamy, až tak mi to nevadí. Konečný rozhodca je totiž vždy peňaženka a keď raz nie je čím zaplatiť, reklama nefunguje 😉 Bohužiaľ však tieto zásady zneužíva povestná tretia mocnosť a tou sú médiá. Zamyslite sa, ako vás kŕmia informáciami o korupcii (viď posledný príklad s Liptákom či tá o starostovi, ktorý za lacný peniaz kupuje notebook) a pritom tie skutočné podvody ostávajú v tieni.
Osobitnou kapitolou je Ukrajina. Súdny človek si urobí názor aj sám, ale médiá majú svoju pravdu. Hučia silne a dlho. Vďaka sociálnym sieťam a komentárom k článkom však nie je problém vyjadriť opačný názor. Na toto však páni spin-doktori vymysleli brigádnikov v diskusiách, ktorí sa snažia takéto názory vyvrátiť.
Musíme začať myslieť kriticky, za seba. Dávať si otázku, v koho prospech je to, aby sme uverili informácii, ktorú nám predkladajú. Ono to totiž niečo stojí, aby sa k nám informácia dostala. Tak kto to platí a hlavne, aký má z toho prospech? Dávajte si tieto otázky a pochopíte, prečo tu bola Gorila vtedy, keď tu bola. Prečo sa prevalila Sasanka. Prečo je Putin satan. Prečo je Aliancia za rodinu „na hlavu“. Prečo je tolerancia voči LGBTI potrebná.
Ak nie sme schopní myslieť kriticky, sme ovcami a nič iné ako manipuláciu si nezaslúžime.