Kto pozná môj príbeh, vie o čom hovorím. Prešiel som si peklom, ale dostal som sa z toho. Prinášam vám pravdy, ktoré som sám pochopil. Verím, že vám pomôžu…
Predstav si, že dokážeš iba ležať. Na záchod ťa vozia, sanitár odnáša tvoj moč. Nevieš sa umyť. Do sprchy ťa musia odviezť. Niekedy sa počúraš. Si odkázaný na druhých. Zo dňa na deň zo sebestačného silného chlapa nesamostatný kripel. Mne sa to stalo. Studená sprcha od pána boha.
Pravda č. 2: Buď pokorný!
Nepomôžu ti nadávky, plač ani hnev. Musíš svoj stav prijať taký aký je, lebo to, čo sa stalo, už nezmeníš. Nehľadaj príčinu, prečo sa to stalo práve tebe. Nikdy na to neprídeš.
Vnímaj ľudí okolo seba. Doteraz si si s mnohými nemal čo povedať. Boli pre teba hlúpi, otravní, nesympatickí. Každý z nich si však nesie svoj kríž. Nevieš, čím prechádzajú. Ver, že sú to ťažké a smutné veci. Okolo teba je obrovská bieda a nešťastie, len to nevidíš. Nechceš vidieť.
Buď vdačný za všetko. Vždy môže byť aj horšie. Naučili ma to vozíčkari. Tí, čo nemôžu chodiť, sú šťastní, že im fungujú ruky. Tí, čo majú postihnuté všetky štyri končatiny, sú šťastní, že im funguje aspoň hlava.
Prijímaj s pokorou čo ti prinesie tento deň a urob všetko preto, aby bol ten zajtrajší lepší. Pozeraj sa do budúcnosti. Kým žiješ, je to stále dobré. Máš nádej.