Dnešný blog nebude o marketingu ani ekonomike. Dnes to bude o nás, o našom správaní, o bezbrehom egoizme a pochybnom charaktere. Pozrite sa okolo seba a uvedomíte si, že zdaleka nie sme tak dobrí a kultivovaní, ako si o sebe myslíme.
Sme iba trošku kultivovanejšie opice, ktore sa naučili jesť príborom. Nesieme si so sebou svoje fylogenetické dedičstvo, či sa nám to páči alebo nie. Dôkazom je napríklad obyčajná cesta do práce v Bratislave, ideálne v pondelok ráno.
Dopravná situácia v našej krásavici na Dunaji je otrasná. Cesty pôvodne projektované na stav, keď možno každá druhá rodina má jedno auto sú nenávratne preč. Dnes je štandardom dve autá v rodinách. Keď sa to všetko začne ráno presúvať do Bratislavy z okolitých dedín, vzniká kolaps.
V takejto situácií doprava môže fungovať iba za predpokladu, že sa vodiči budú a. správať racionálne, b. budú ohľaduplní. Bod a. by nemal byť problém, vychádza z neho napr. Teória hier. Kto videl krásny film Beautiful Mind, videl ako sa J. Nash mentálne popasoval s problémom a objavil efektívne riešenie prostredníctvom spolupráce (tzv. Nash bargaining game). Keby sa vodiči nepredbiehali, boli ohľaduplní, púšťali iných aj z vedľajších ciest a nezvyšovali úroveň stresu, nakoniec všetci do práce prídeme včas.
To by sme však nemohli byť v hĺbke duše a tela opice. Opica totiž koná primárne z egoistických pohnútok. Ak môžem, predbehnem sa. Hľadám výhodu na úkor ostatných. Potom vznikajú zápchy, chaos, havárky. Je úplne jedno, či je opicou chlap alebo blondína v SUV (aj keď ten druhý prípad, ženy neurazte sa, nastáva z mojej skúsenosti asi častejšie).
Všimli ste si, že podľa miery socializácie opice sa pozná aj úroveň krajiny? V Ázii je primárne blaho celku pred jednotlivcom. Mohli ste to vidieť pri katastrofe vo Fukušime, keď ráno čerství bezdomovci sa ráno zoradili pred provizórnou ubytovňou a cvičili rannú rozcvičku. Disciplinovane, bez reptania. Viete si predstaviť, že by si politici v Nemecku dovoľovali to čo u nás?
V postkomunistikých krajinách naopak prevláda egoizmus. Potom to tak vyzerá. Najlepšie opice sa stanú oligarchami, utrhnú všetko pre seba a ostatní sa môžu ísť pásť. Toto je individualizmus v praxi.
Biznisu sa mentalita opice nevyhýba. Ako inak si vysvetliť bezohľadné kroky hypermarketov, ktorí valcujú všetkých, od dodávateľov až po drobnú konkurenciu? Samozrejme, snahy o socializáciu opice sú aj tu. Tomáš Baťa zastával názor, že ak dobre svojich robotníkov zaplatí, budú lepšie nakupovať aj jeho topánky. Pomôže tak sebe aj spoločnosti.
Keď tak pozerám správy alebo počúvam skúsenosti priateľov z biznisu, mám dojem, že sme presne takými opicami, ako sme boli pred 10 000 rokmi. Naučme sa, že svet sa netočí iba okolo nás, že spoločné blaho je viac ako blaho jednotlivca. Aj bunky v organizme musia „ťahať za jeden povraz“, rešpekovať sa a pomáhať si. Inak vznikne rakovina.